Autor je bývalý poslanec NR SR, expredseda strany Spolu, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po
V slovenskej politike dnes chýbajú skutoční socialisti. A to napriek tomu, že z troch najpopulárnejších strán hneď dve, Smer a Hlas, majú v názve „sociálna demokracia“ a tú tretiu, Progresívne Slovensko, ich oponenti radi obviňujú z prehnaného ľavičiarstva.
Socialistické a sociálnodemokratické zmýšľanie absentuje nielen v konkrétnych návrhoch a opatreniach, ale postupne sa vytratilo aj z politickej rétoriky. O konzervativizme a liberalizme sa prieme neustále, ale kedy naposledy politik, komentátor či volič doplnil k tejto ideologickej dvojici aj ich tretieho súrodenca – socializmus?
Najväčší sociálny populista
Medzi socializmom a sociálnou demokraciou sú rozdiely, ale na účely tohto článku ich môžeme považovať za synonymá.
V prvom rade treba povedať, že sociálna demokracia je niečo úplne iné ako sociálny populizmus. Toho je, naopak, slovenská politika plná. Kedysi sa na rozdávanie špecializoval Fico, dnes chcú rozdávať takmer všetci – ak nepočítame SaS, Demokratov a Kiššovo krídlo v PS. Stratili sa zábrany, na Mečiarov krach či grécky bankrot sa zabudlo.
Jedno z najzákernejších Ficových dedičstiev bola schopnosť presvedčiť celú republiku, že socializmus je o rozdávaní. Akomkoľvek, komukoľvek, kedykoľvek. Väčší sociálny demokrat je ten, kto rozdá viac, a najväčší ten, čo rozdá aj to, čo nemá.
