Autorka je dídžejka a hudobná producentka
Aké ľahké bolo voliť v deväťdesiatych rokoch, všakže? Mečiar a s ním spojená izolácia à la Lukašenko, alebo demokratická opozícia, nech už to bol hocikto. Úsmev „demokratom“ zamrzol, keď vládu zostavoval Fico s „porazenými“ HZDS a SNS. Mečiar bol späť v hre, hoci už len ako štatista popri svojom horlivom učňovi, sociálnom demokratovi sovietskeho typu Robertovi F.
No nič. Znovu sa v podstate vytvorili dva tábory – „sficom“ a „protificovi“ –, znovu bolo prakticky jedno, kto má aký program, poprezliekali sa dresy a volilo sa menšie zlo. „Demokratický“ závan v podobe Radičovej vlády bol iba epizódou smeráckej kleptokracie. Relatívne jednoducho to vyzeralo aj v posledných „allforjan“ voľbách. Vyhral ten, kto dokázal najhlasnejšie revať, ako Roba F. porazí, a ľuďom o nič iné ani nešlo. Hlavne, že „vyhrali“.
Pyrrhovo víťazstvo zabalené do pandemickej lotérie, sústavnej snahe potlačiť ženské a LGBT+ práva, preteky v pomeriavaní egomaniackych falusov, Sputnik a na špičke agresívny predátor na stoličke predsedu parlamentu.
Matovičovi a spol. sa podarilo ešte viac rozdeliť spoločnosť. Vytvorili dojem Slovenska, ktoré musí chrániť kresťanské hodnoty. Igor, ktorý provokuje dav bojujúci za transpráva, je toho príkladom.
Posledný predvolebný prieskum ukazuje, že táto ambícia má veľmi ďaleko od tradičného kresťanstva, zato má oveľa bližšie k fašistickej nenávisti. Nie je náhoda, že KDH nikdy nevyhralo voľby ani neviedlo v predvolebných prieskumoch. Slovači sa kresťanskej vlády nežiada.
Smer, PS, Hlas a fašisti majú v poslednom prieskume 50+ percent voličov a aj keď nenávisti proti menšinám majú Smer či fašisti dostatok, zďaleka nereprezentujú naratív konzervatívneho, nebodaj, demokratického spektra.
Je načase, aby sa „pravica“ prestala tváriť ako demokratická alternatíva. Ak niekto jednoznačne prehráva v pretekoch do nových volieb, je to práve „konzervatívna demokratická alternatíva“. Dôvodom je aj to, že si nechali ukradnúť hodnoty zlodejmi a fašistami a neozývali sa, keď bolo treba ukázať, čo kresťanské je a čo nie. Česť výnimke Alojzovi Hlinovi, ktorý jediný dokázal skladať účty a hovoriť aj v jeho kruhoch nepopulárne veci.
