S tlmočníkmi a prekladateľmi filmových titulkov vediem niekedy debatu o tom, prečo nerešpektujú, že v niektorých krajinách si ľudia nevykajú.
Španieli si vykajú len výnimočne, keď si na to niekto veľmi potrpí. Nóri, Švédi, Dáni nevykajú vôbec. Tento tvar ani nepotrebujú mať v gramatickom systéme.
Dialógy sa snažíme prispôsobiť nášmu prostrediu, vysvetľujú titulkovači, prečo sa k nám táto informácia nedostane. Ak sa teda nejaký Nór ocitne na súde alebo v nemocnici, slovenskí diváci budú mať pocit, že si s prokurátorom alebo lekárom vyká.
Aj keď si v skutočnosti s ním tyká.
To, že my túto formu v jazyku využívame, mi v zásade neprekáža. Je v nej niečo noblesné, prejavujeme tak úctu. Bohužiaľ, slúži aj na prejavovanie odstupu a chladu a to sa mi nepáči.
