Autorka je lekárka a spisovateľka
Kupko je už pomaly zaujímavejšie ako deviatacké lavice i verejné toalety. O pár rokov to začne byť zábava v domovoch dôchodcov, napísala známa po prvej tohtoročnej návšteve kúpaliska.
Na kúpalisko nechodím, ale tetovania vídavam celý rok. Aj keď už dávno neplatí, čo nás kedysi učili – že je to symptomatické pre väzňov, vojakov či námorníkov –, stále sú to osobité správy o ich nositeľoch.
Okrem obrázkov, ktoré majú stúpajúcu umeleckú úroveň (ako by povedal snobský major Winchester zo seriálu M.A.S.H.: tetovanie je spôsob, ako prostý človek investuje do umenia), sú to totiž najmä rôzne mottá či citáty. Kedysi bývali v pamätníčkoch, dnes sú priamo na obale z pravej kože; občas aj s gramatickými chybami.
Často majú charakter afirmácií, inokedy je to koláž dátumov rôznych životných udalostí. To sa v tom domove dôchodcov nakoniec môže hodiť.
