Po skúsenostiach z uplynulých rokov nikto nemôže ostražitému občanovi vyčítať, keď sa zľakne, že zo strany Ruska pozastavená obilná dohoda bude ďalšia jóbovka.
Od vypuknutia covidovej pandémie prišla vojna, utečenecká vlna z Ukrajiny, energetická kríza, dávno nevídaná inflácia, takže potravinová kríza by bola logickým doplnkom.
Napokon, čísla vyzerajú strašidelne – Ukrajina síce tvorí len 0,4 percenta súše, ale trebárs na svetovom exporte pšenice sa podieľa (alebo pred vojnou podieľala) takmer desiatimi percentami.
To zhodou okolností zhruba zodpovedá pomeru Ruska na globálnom exporte ropy.
No a máme ešte v celkom živej pamäti, aké dramatické, hoci napokon dočasné, dôsledky malo zastavenie ruského exportu pred rokom a pol. Asi by bolo dobré pripraviť sa v prípade potravín na niečo podobné, nie?
Našťastie, pri všemožných komplexnostiach sveta je v tomto prípade odpoveď pomerne jednoduchá.
