Autor je analytik INESS. Činnosť INESS podporili aj poisťovne Dôvera a Union
Diskusia o slovenskom zdravotníctve je paralyzovaná témou zisku zdravotných poisťovní. Často argument politikov znie „zisk by mal byť dosahovaný z pripoistenia“ či dokonca „chceme umožniť pripoistenie“. No pozornému čitateľovi možno ihneď napadlo: keď to všetci chcú, prečo dosiaľ komerčné zdravotné pripoistenie nevzniklo?
Priestor dnes (ne)existuje
Krátka odpoveď na otázku, prečo dnes nemáme na slovenskom trhu relevantný produkt zdravotného pripoistenia, je chýbajúci nárok pacienta. Ak nemám jasne zadefinované, čo, kde a kedy môžem dostať z verejného zdravotného poistenia, je ťažké k tomu spraviť komerčnú nadstavbu. Služby ako objednávanie či zaistenie skoršieho termínu sú v súčasnom systéme ťažko vytvoriteľné ako nadštandard.
Dlhá odpoveď je zložitejšia. Aj súčasná legislatíva do nejakej miery poskytuje priestor na pripoistenie a nie, nie je to len otázka zubárov. Tu je zopár príkladov:
Lieky. Každý, ktorý je registrovaný (schválený na použitie), ale nie kategorizovaný (preplácaný), môže byť súčasťou pripoistenia.
Preventívne prehliadky. Zákon pomerne jasne definuje ich bezplatný rozsah, čokoľvek navyše je pripoistiteľné.
Nepovinné očkovanie, diagnostika a iné nehradené výkony. Napríklad služby alternatívnej medicíny ako akupunktúra sú častou súčasťou pripoistenia aj v zahraničí.
Neindikovaná domáca starostlivosť, ktorá sa dnes poskytuje za priamu úhradu.
Konzultácie prostredníctvom telemedicíny.
Pripoistenie neznamená vyriešenie problémov
Je tu však mnoho ale. Prvým je otázka dopytu. Náš prieskum z minulého roka ukázal, že zhruba štvrtina dospelých Slovákov by bola ochotná platiť dodatočné mesačné platby za nadštandard v zdravotníctve. Odhadom by to znamenalo trh zhruba vo veľkosti 400 miliónov eur ročne.
No najväčší záujem by pravdepodobne bol o služby, ktoré sú v súčasnosti problematické (objednávanie, termíny) a menej o tie, ktoré možné sú (očkovanie).
Ďalším problémom sú hmlisté legislatívne hranice. Napríklad poplatky u lekára, ktoré majú síce jasnú zákonnú podobu, prax je však podstatne divokejšia.
Tretím problémom je neistota. Nejde len o nekonečné diskusie o zisku či dokonca zoštátnení súkromných poisťovní, ale aj o drobnejšie detaily. Časté zmeny legislatívy (napríklad doplatky pri liekoch, doplnkové ordinačné hodiny) by si vyžadovali neustálu redefiníciu produktu.
Kľúčovým problémom sú však očakávania verejnosti. Ak niekto čaká, že s pripoistením by prišiel dramatický impulz na vyriešenie súčasných problémov v zdravotníctve, tak je bohužiaľ ďaleko od pravdy.
Poistenie – alebo klubové členstvo
Hovoriť o „poistení“ v zdravotníctve je trocha zavádzajúce. Poistenie je nástroj na manažment náhodného rizika, nie nástroj na platenie bežnej spotreby. Máme poistenie proti požiaru, no nemáme poistenie proti hladu. Prvé je totiž náhodná a relatívne zriedkavá udalosť, druhé je každodenná istota.
