Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Elon Musk si myslí, že občanom, ktorí nie sú rodičmi, by sa malo odoprieť volebné právo. „Bezdetní majú malý podiel na budúcnosti,“ napísal Musk 1. júla na twitteri, ktorý vlastní.
Nechajme na chvíľu bokom všestrannú absurdnosť Muskovho tvrdenia. Technologický magnát je otcom asi desiatich detí, a tak má možno na túto záležitosť výraznejší názor než väčšina ľudí. Dôležitejšia úvaha znie: Prečo by nás malo zaujímať, čo si Musk - alebo ktorýkoľvek iný technologický líder- myslí o každej téme pod slnkom, najmä ak má o nej len malé alebo žiadne relevantné odborné znalosti?
Najpravdepodobnejšia odpoveď je, že nemáme veľkú dôveru v nikoho iného.
Musk nie je jediný človek zo Silicon Valley, ktorý sa pravidelne vyjadruje k rôznym témam, od rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, používaní zámen, manažmentu spánku, koronavírusu až po kryptomeny. Je medzi nimi len najvýraznejší.
Čo číta Gates a čo si myslí Zuckerberg
Keď niekto spôsobil revolúciu nie v jednom, ale v dvoch priemyselných odvetviach - v Muskovom prípade v elektromobiloch a komerčnej raketovej technike - pripisujeme mu superschopnosti, ktoré nie sú vždy evidentné. Predstavujeme si, že ľudia ako on sú nielen geniálni, ale aj neskutočne bohatí, a tak by nás ich múdrosť mohla priviesť k nejakému vyššiemu pochopeniu.
Takto nejako nás zaujíma, aké knihy číta Bill Gates, koho volí Peter Thiel a aký názor má Mark Zuckerberg na všetko od toho, ako eticky zabíjať divoké zvieratá, až po jeho úvahy o alchýmii „aha momentu“. Mám podozrenie, že títo muži sa na našej fascinácii každou ich bdelou myšlienkou dobre zabávajú - a zároveň si tak posilňujú svoje vlastné, už aj tak značne vysoké sebahodnotenie.
Naše nutkanie venovať pozornosť týmto géniom sa neobmedzuje len na svet technológií. Celá generácia špičkových pracovníkov Goldman Sachs sa napríklad rozhodla, že ak sú dostatočne talentovaní na to, aby viedli vychytenú investičnú banku, potom môžu obsadiť aj najvyššie vládne posty bez ohľadu na to, kto je prezidentom. Časť viny za tento omyl nesú médiá.
Ale pretože úspechy Silicon Valley dominujú nášmu komerčnému životu už viac ako jednu celú generáciu, mnohí z nás si myslia, že technologickí lídri nemôžu urobiť nič zlé, napriek tom, že máme dosť dôkazov o opaku.
Nadmerné sebavedomie technologickej elity sa stalo bežnou súčasťou americkej politiky. Obe politické strany vyhľadávajú šéfov zo Silicon Valley s plnými vreckami a presviedčajú ich, aby kandidovali, pretože ich voliči považujú za vševedúcich majstrov, a pretože ich vrecká sú dosť objemné na to, aby si dokázali sami zaplatiť kampaň.
Neznáma manažérka Googlu menom Lexi Reeseová sa tak vrhla do súboja demokratov o post senátorky Dianne Feinsteinovej v Kalifornii a biotechnologický podnikateľ Vivek Ramaswamy mieri ešte vyššie, keďže sa usiluje o nomináciu na prezidenta.
Na škodu ostatných
Nie je to vítaný trend. Steve Jobs, preslávený vševedko, väčšinou slušne obmedzil svoje verejné názory len na záležitosti, ktorým dobre rozumel, a presadzoval, aby sa firma Apple vyhýbala politike a filantropii, napriek jeho rozhodne liberálnym názorom. (Akcionári by mali svoj majetok míňať na tieto účely sami, Apple to nemusí robiť za nich.)
Jobs vraj pravidelne hostil prezidenta Billa Clintona v jednom zo svojich domovov a šepkal si s politikmi o opatreniach, ktoré sa týkali spoločnosti Apple. Bolo to však v čase, keď ostatní lídri Silicon Valley skôr opovrhovali Washingtonom ako miestom nepodstatným, chaotickým a nehodným ich času.
Preto si myslím, že by bolo najlepšie, keby sme si prestali nahovárať, že technologickí magnáti vidia do čohokoľvek iného než do technológií samotných. Povýšenecky hovoríme športovcom, aby „sklapli a driblovali“, a vysmievame sa dokonca aj hollywoodskym celebritám za to, že zaujímajú politické postoje. Ani novinári nie sú imúnni: To, že mám určité skromné odborné znalosti o tvorbe súvetí, ma neoprávňuje na to, aby som rokoval o kontrole zbrojenia alebo hovoril ľuďom, ako si zachrániť manželstvo. Posadnutosť tým, o čom trepú celebrity biznisu, ich len podnecuje - na škodu nás ostatných.
Musk už zjavne pochopil, že čím je škandalóznejší, tým viac pozornosti priťahuje na seba aj na produkty, ktoré predáva. Uvidíme, či sa mu podarí urobiť z twitteru lepšiu platformu. Väčšina z nás sa už na základnej škole naučila, že na to, aby sa človek správal nevhodne, nemusí byť géniom.
Keď som bol dieťa, často som sa pri stole smial na niečom poburujúcom, čo povedala moja sestra, z ktorej neskôr vyrástla obdivuhodná dospelá žena. Mama ma v takých situáciách karhala vetou: „Prestaň ju v tom podporovať.“
Aj my by sme mali prestať povzbudzovať technologickú elitu v tom, aby robili čokoľvek iné než sa sústrediť, mlčať a tvoriť skvelé produkty.
Adam Lashinsky je bývalý výkonný redaktor časopisu Fortune a spisovateľ.
