Autor je odborársky funkcionár a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
Index globálnych práv pracujúcich radí Slovensko do druhej kategórie krajín, kde sa opakovane porušujú práva zamestnancov. Naše postavenie v druhej skupine sa môže zdať vynikajúce. Index globálnych práv má päť kategórií, kde piata je najhoršia. V tejto súvislosti však máme dva základné problémy.
Pod rúškom pandémie
Prvým je fakt, že v roku 2021 sme sa prepadli z prvej kategórie do druhej. Prepad zapríčinili viaceré opatrenia vlády v predošlom roku, ktoré okresali práva pracujúcich na viacerých frontoch. Bolo obmedzené rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, vláda ignorovala diskusiu v tripartite a obmedzila právo na štrajk. Bol tiež prijatý zákon, ktorý určil vek ako dôvod na výpoveď, atď.
Pod rúškom opatrení v boji s pandémiou boli prijaté opatrenia, ktoré mala jedna z vládnych strán dlhodobo v programe, a mnohé sú dodnes v platnosti. Pre mimoriadny stav v súvislosti s vojnou na Ukrajine dodnes platia mnohé obmedzenia platnosti a lehôt v Zákonníku práce, ale aj zákaz štrajku zamestnancov v regionálnej doprave. S tým súvisí aj to, že v pracovných kódexoch môžeme mať čokoľvek, no ak v praxi nemáme vymožiteľnosť práva, akoby sme nemali nič.
Druhým problémom je nedostatočná a jednostranná verejná diskusia. Ľudia, ktorí sa tejto problematike dlhodobo venujú, vedia o desiatkach prípadov prepustenia zamestnancov po pokuse založiť odborovú organizáciu. Mnohí zamestnávatelia všetkými možnými, často nezákonnými praktikami bránia založeniu odborov.
Zamestnávatelia proti odborom
Niektorí na to idú cez založenie tzv. žltých odborov, ktorých činnosť priamo režíruje majiteľ firmy alebo manažment. A nájdu sa aj zamestnávatelia, ktorí zastrašujú alebo sa v rozpore so zákonom snažia zbaviť aktívnych funkcionárov existujúcich odborových organizácií, ktorí sa stali nepohodlnými pre prácu v prospech zamestnancov. O koľkých takýchto prípadoch sme sa mohli dozvedieť z mienkotvorných médií?
