Misia 2023 Ivana Šimka nevyšla. Jeho ministerská pozícia sa skončila rovnako "slávne" ako jeho politická strana, ktorú založil krátko po tom, ako ho nezvolili za šéfa Slobodného fóra. Strany, ktorú zas vytvoril so Zuzanou Martinákovou po skupinkovej rozlúčke s Mikulášom Dzurindom.
Spočiatku všetci zúčastnení pomerne nešikovne našľapovali okolo konfliktu medzi už bývalým ministrom vnútra a vedením polície. Namiesto otvoreného pomenovania problému sa ohadzovali výrazmi ako zasahovanie do personálnych nominácií a nešťastná komunikácia.
Ak skúsenosť Ivana Šimka má byť nejakým spôsobom užitočná pre spoločnosť, tak to je práve vo vysvetľovaní hraníc, ktoré ako minister prekročil. Táto hranica sa totiž roky ignorovala alebo ju prekresľovali straníci vtedy vládnuceho Smeru podľa potreby financujúcich oligarchov. A dnes už vieme, že aj mafie.
Počiatočná snaha zabaliť spor do Šimkových statusov o polícii bola nešťastná, dokonca rozbehla hermeneutické cvičenia, kto najlepšie interpretuje, čo vlastne chcel povedať akademik a „literát“ Šimko.
Dnes, po vyjadreniach policajného prezidenta Štefana Hamrana, vieme, že ten status v porovnaní napríklad so snahou konzultovať policajné nominácie s generálnym prokurátorom, áno, s tým, ktorý kedysi koordinoval činnosti prokuratúr s ruskou protistranou, je naozaj maličkosť.
