Keď Ivan Šimko s ľahkým úsmevom športovo ocenil schopnosť Štefana Hamrana riešiť vzájomnú nedôveru vyhodením ministra, niekto by to mohol považovať za trochu cynické, ale dá sa to pochopiť. Policajný prezident bez ohľadu na sympatie umne využil debilizované pomery a potom, Šimko vie, že on už od neho bude mať pokoj.
To však už nebude platiť o prezidentke a predsedovi vlády. Tých naťahovačky na vnútre zjavne otravovali, vnímali, že Šimko nemá spojencov, ale kritikov dosť a videli, ako sa ľudia jedujú na banálne konštatovanie, že vedenie polície je podriadené ministrovi, ktorý zaň nesie zodpovednosť a má isté zákonné kompetencie, povedzme v personálnej oblasti.
Polícia obvinila poslanca Národnej rady Čítajte Napokon, obaja sa zhodli, že Šimkove vyjadrenia síce boli „nešťastné“, ale inak nevykonal nič zlého, respektíve len to, že nedosiahol upokojenie v rezorte, inými slovami, neprevzal postoje policajného prezidenta. A keďže vzájomná dôvera je dôležitá, vymenia ministra.
To je také absurdné, že sa prezidentka rozhodla zmiasť nás dankovsko-matovičovským vyťahovaním náhodných slov.
