Sme uprostred letných prázdnin, politici sa rozbehli do regiónov, televízne diskusie neprebiehajú a najväčšie kalibre si strany nechávajú do horúcej časti kampane niekoľko týždňov pred voľbami. Vyzeralo by to, že by sme si všetci mohli trochu oddýchnuť, až kým.... medvede.
Nerád by som zľahčoval pocit ohrozenia bežných ľudí, praktické problémy poľnohospodárov či lesníkov ani prípady zranení, ktoré sa reálne stali. Rozumiem ľuďom, ktorí žijú v horských oblastiach a majú pocit, že pre nich akútny problém nikto dlhodobo neriešil.
Pokojne veďme diskusiu o tom, aké opatrenia by mali byť zavedené, aby obyvatelia vybraných oblastí netrpeli strachom, ale najmä reálnymi problémami. Ale táto diskusia má byť výsostne odborná, a nie na úrovni panických výkrikov na tlačových konferenciách.
Ale máme to tu. Peter Pellegrini spolu s prezidentom poľovníckeho zväzu hovorí „o cielenej a oficiálnej regulácii a preriedení stavov“, Boris Kollár sa sugestívne pýta, či „budeme konať, až keď medveď roztrhá prvé dieťa“, fašisti dokonca hovoria o medveďoch ako o „biologických zbraniach“.
Čítate politicko-spoločenský newsletter Kontext Jakuba Fila. Ak sa vám bude newsletter páčiť, budem veľmi rád, ak ho odporučíte svojim známym alebo sa oň podelíte na sociálnych sieťach. Môžete mi tiež napísať alebo klásť otázky na jakub.filo@sme.sk. A na záver aj Zrnko nádeje.
Ak Kontext ešte stále neodoberáte a chcete ho každú sobotu ráno dostať do svojej e-mailovej schránky, prihlásiť na odber si ho môžete TU.
