Presne v čase, keď mal Boris Kollár škandalóznu tlačovku o jednej z matiek svojich detí a „pár fackách“, som sedela na odbornom seminári o násilí v blízkych vzťahoch. Podujatie zorganizovala Aliancia žien a viedla klinická psychologička Barbora Jakobsen, ktorá žije v Nórsku, pochádza z Prahy a venuje sa psychológii násilia. Súčasne vedie organizáciu Alternative To Violence v Tromsø, kde má svoju klientelu.
„Keď som vyštudovala psychológiu, nevedela som o psychológii násilia takmer nič,“ vravela Barbora v úvode a od prítomných chcela vedieť, ako sa kedy dotkli témy násilia v blízkych vzťahoch.
V asi tridsaťčlennej skupine sedela psychologička, ktorá v detstve zažívala násilie, psychologičky z okresných poradní aj psychológ, ktorý pracuje vo väzení.
„Pracujem v denníku SME,“ povedala som, „a už to síce nerobím, ale v minulosti som písala o prípadoch, ktorými sa zaoberala sociálka a súdy. Nespomínam si ani na jeden, kde by nebolo prítomné násilie, a videla som zblízka aj inštitucionálne násilie, teda také, ktoré spôsobil štát rozhodnutiami úradov a súdov.“
Celkom logicky sa zaoberáme obeťami násilia, ktorým treba pomôcť. Ešte nikdy som však nepísala o tom, že násilie sa dá zastaviť.
Násilie v blízkych vzťahoch nie je nutná obrana
Boris Kollár neurobil k sebareflexii zatiaľ ani krok a asi ani neurobí. Pár dní po začiatku škandálu som ostala presvedčená, že jediná pozitívna vec, ktorá z neho môže vyjsť, je čo najširší dialóg o násilí.
Keď sme sa totiž ako spoločnosť o násilí zhovárali naposledy, nedopadlo to ideálne.
Poslankyňa a psychologička Katarína Hatráková v novembri 2021 tvrdila v relácii Rozhovory ZKH: „Násilie v rodine je komplikovaný proces. Nemožno sa na to dívať tou jednoduchou optikou, že keď niekto povie, že sa cíti obeťou, že ňou aj fakticky je.“ A: „V tomto type vzťahov, v ktorom tú submisivitu a nadradenosť striedajú, tak sa strieda pozícia násilníka a obete.“
