Pamätník v koncentračnom tábore v Letech na Písecku. FOTO - ČTK
Jedna z vecí, ktorá nepatrí do bežného obrazu koncentračného tábora v Osvienčime, je existencia Zigeunerlagera - cigánskeho tábora. Vo viacerých nerómskych svedectvách osvienčimských väzňov sa hovorilo o "farebnosti" cigánskeho tábora, vrave a hudbe, ktoré odtiaľ doliehali. Do "cigánskeho tábora", Zigeunerlagera, boli internované celé rodiny a ľudia bez rozdielu veku či zdravotného stavu.
Na rozdiel od ostatných väzňov ich po príchode nerozdelili na mužov a ženy; v rodinnom tábore končili takisto starí aj mladí. To mohlo budiť zdanie stability a normálnosti v surreálnom svete priemyselného zabíjania. V tých málo rómskych svedectvách, ktoré máme k dispozícii však nájdeme len utrpenie, hlad, smrť a Mengeleho medicínske experimenty na týchto "árijcoch s podradnou krvou." Po vypuknutí týfusu v tábore boli pracovne schopní muži a ženy oddelení od ostatných a poslaní na "smrť prácou" do iných táborov. Zvyšných tritisíc starcov a detí v noci z prvého na druhého augusta pred šesťdesiatjeden rokmi zabili v plynových komorách. Tento dátum sa postupne dostáva do povedomia ako Pamätný deň rómskeho holokaustu.
