Istým spôsobom je správou o stave spoločnosti už to, že o niečom takom debilnom (pardon, slabšie slovo neobstojí) ako päťstoeurová prémia za účasť na voľbách sa vedie diskusia v akomkoľvek formáte.
Lenže s tým nápadom neprišiel recesistický spolok, ale víťaz volieb a donedávna premiérska strana, tak asi trochu treba.

Fiškálny rozmer tohto zločinu je zrejmý, takže ho môžeme odložiť bokom.
Zvyšovanie účasti za každú cenu nemusí spoločenstvu vždy pomáhať a niektoré skupiny najviac osožia sebe aj spoluobčanom, keď sa budú 30. septembra zanovito pozerať do steny. Ale ešte je tu rýdzo technicko-ústavný rozmer.
Za uplynulé tri roky sa na Slovensku prekročili všelijaké hranice, ale ešte stále máme fungujúcu demokraciu a v rámci nej aj zaručenú tajnosť volieb, ku ktorej patrí aj tajnosť informácie o účasti na nich. A hoci to niekomu nemusí hneď napadnúť, tajnosť voľby nie je právom, ale povinnosťou.
Tu by sme to v inom svete mohli uzavrieť, ale sme na Slovensku.