Autor je teológ
Je prekvapujúce, ako sa katolícka cirkev na Slovensku za posledné roky zmenila z cirkvi malých angažovaných spoločenstiev na centrálne riadený monarchistický kolos. Niektoré obete cirkevných neporiadkov boli rehabilitované, mnohé umlčané. O ďalších sa možno dozvieme po desaťročiach.
Po storočiach rehabilitujeme Jána Husa, Drewermanna, Kűnga, Mella, Boffa, Sobrina a iných. Dnes toľko opakované hlásanie povolania laikov k plnšej službe v cirkvi či prežívania a realizácie všeobecného krstného kňazstva a jeho skutočné pochopenie je hlavnou cestou k oživeniu osobnej zodpovednosti súčasného veriaceho a aj spoločenstva veriacich. Neponúka len formalistická „tiežviera“ ópium na doráňané svedomie, o ktorom hovoril už Karl Marx?
Najznámejší teológovia a kňazi konca 20. a začiatku 21. storočia sa dostali do konfliktu s oficiálnou náukou rímskokatolíckej cirkvi v niektorých vieroučných a morálnych otázkach, stali sa predmetom úradného postihu cirkvi a stratili možnosť vyučovať či verejne pôsobiť.
Teológ Paul Weβ vníma židovských náboženských predstaviteľov farizejov a zákonníkov ako autority, ktoré boli hlásateľmi deformovanej náboženskej praxe. Ich misionárska činnosť bola zameraná sebecky a nebola spojená s hlásaním Božieho kráľovstva.
