Autor je komentátor portálu noviny.sk
Vždy, keď oficiálny predstaviteľ Maďarska nahlas zažiali nad trianonskou krivdou, nevyhnutne tým vyslovuje poľutovanie nad územnou integritou susedov na úkor jeho vlasti. Obzvlášť, keď tak činí pred mapou veľkého Uhorska.
Je to identický sentiment, ako keď oficiálni predstavitelia Ruskej federácie vyjadrovali ľútosť nad rozpadom Sovietskeho zväzu. Logika veci je neúprosná, Maďarsko sa s odtrhnutím svojich území dodnes nevyrovnalo a keby vznikla vhodná príležitosť, postupovalo by podobne ako Rusko.
Keď Vladimir Putin vcelku otvorene hovoril o svojich túžbach a cieľoch, málokto ho bral vážne. Západní pozorovatelia ho považovali za pragmatika, ktorý vie, kde sú hranice jeho moci a krajiny. V podstate sa nemýlili, ruský cár sa správal pragmaticky, akurát podľa celkom odlišných pravidiel a noriem, ako sú zvyknutí. Presne vie, že hranice ríše sú tam, kam dokáže dôjsť jeho ozbrojená horda.
Chybou v úsudku bola predstava, že pokusy o kompromisné riešenia by mohli byť v Moskve vnímané ako prejavy dobrej vôle. Akýkoľvek ústupok je v Rusku chápaný ako prejav slabosti. Keď sa demokratický svet ani po anexii Krymu nezmohol na inú než diplomatickú odpoveď, pre Kremeľ to bol jasný signál, že môže zájsť tak ďaleko, ako len chce a vládze.
Prevraždiť sa k cieľu za cenu akýchkoľvek obetí je tým najpragmatickejším rozhodnutím, aké môže vládca ruského sveta prijať. Jedinou chybou v Putinovom úsudku bol odhad vlastných vojenských síl. Historici to môžu dodatočne korigovať, v tomto okamihu sa však zdá, že uveril vlastnej propagande a oligarchom, ktorí mu pod zadkom rozkradli aj armádu. Na Ukrajine tvrdo narazil a uviazol vo vojne, ktorá ho bude s veľkou pravdepodobnosťou stáť život. Keď totiž v Rusku posielajú zlyhávajúcich vládcov na odpočinok, býva to spravidla večný odpočinok.
Skutočný rozsah slabosti mocnára fašistického Ruska odhalila až vzbura Putinovho „ mäsiara“ Jevgenija Prigožina , nielen počas jeho ničím nerušeného pochodu na Moskvu, ale hlavne po ňom. V Moskve sa padá z okien za podstatne menšie prehrešky alebo urážky. Je vlastne úplne jedno, prečo cár svojho neposlušného sluhu nedokázal upratať na najbližšiu šibenicu. Kým Prigožin žije, zostáva živým symbolom vládcovej impotencie. Pre Viktora Orbána, ktorý stavil osud Maďarska na úspech ruských imperiálnych ambícií, to musel byť solídny šok.
