Autor je teológ a spisovateľ
Sigmund Freud ho spočiatku nazýval svojím palatínom a tajným vezírom. Sándor Ferenczi, najznámejší budapeštiansky predstaviteľ psychoanalytickej spoločnosti, je autorom nových poznatkov o problematike traumy.
Pôvodom z poľskej židovskej rodiny Ferenczi dôverne poznal strednú Európu. Rodák z Miškovca strávil takmer celý život medzi Budapešťou a Viedňou, mestami, ktoré v čase končiaceho starého sveta vytvorili nový prístup k chápaniu vnútorného života ľudí a zo spovedného a udavačského tajomstva Habsburgovskej rodiny vyťažili terapeutické priznanie, ktoré sa stalo podkladom novej liečby psychických ochorení a v dielach stredoeurópskych spisovateľov sa prejavilo ako moderný nástroj na chápanie roztrieštenej reality sveta a jeho prežívania.
Ferenczi zažil prvú svetovú vojnu ako frontový lekár a zažil aj rozpad a pád Svätoštefanskej koruny a s ním spojený vznik nástupníckych štátov vrátane Československa. Vo svojom diele sa zaoberal individuálnym prístupom k pacientom, Freudovu prax rozšíril o aktívny rozhovor pacienta s terapeutom a nabádal ich, aby vo svojich výpovediach používali voľné asociácie založené aj na mytologických motívoch a symbolických obrazoch tak, ako to teoretizoval jeho švajčiarsky kolega Carl Gustav Jung.
Trauma národa na trianonskom kríži
Ferenczi síce neskúmal medzinárodné vzťahy, avšak výsledky jeho práce sú v kontexte stredoeurópskeho melancholického rozpoloženia natoľko previazané s historickou a politickou skúsenosťou krajín bývalej monarchie, že má význam pozrieť sa na problematiku takzvanej národnej traumy a maďarskej trianonskej traumy aj pomocou budapeštianskej psychoanalytickej spoločnosti založenej Ferenczim.
Za traumu, na rozdiel od Freuda (človek Mojžiš), nepovažoval iba otrasné sexuálne zážitky z detstva, ale všetky otriasajúce zážitky, ktoré pacienti pod vplyvom práce podvedomia vytláčajú a zabúdajú, no nie dostatočne hlboko na to, aby sa u nich neprejavovali neskôr ako neurózy alebo psychózy.
Ferenczi okrem priameho súvisu medzi traumou a traumatizmom a jeho zničujúcim vplyvom na ľudskú psychiku identifikoval aj jeden z mechanizmov, ktorý neumožňuje pacientovi traumu prekonať. Ide o narcistickú obranu podvedomia, ktorá nedovoľuje traume, aby sa vyplavila na viditeľný povrch myslenia.
Podľa Ferencziho je trauma nositeľkou negatívnej skúsenosti a stáva sa patologickou vtedy, keď o nej pacient nie je schopný hovoriť, zamlčiava a tají ju, odmieta a spochybňuje jej existenciu.
Viktor Orbán a maďarskí nacionalisti často označujú Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá rozhodla o vzniku nástupníckych štátov vrátane Československa, ako traumu. Postupne sa pod vplyvom eschatologického slovníka maďarského mystického nacionalizmu spojeného s centrálnou úlohou Svätoštefanskej koruny stala krvácajúcou stigmou maďarského národa pribitého na kríži, a nie klasickou kolektívnou traumou, akými sa zaoberal Ferenczi.
