Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Židia, ktorí prežili holokaust, naliehali na vznik samostatného židovského štátu s argumentom, ktorý najlepšie ilustruje dobový výrok jedného z preživších: „Som Žid. To je dosť. Putovali sme dosť. Pracovali a bojovali sme príliš dlho v krajinách iných ľudí. Musíme si vybudovať svoj vlastný štát.“
Na pozadí povojnového prekresľovania hraníc, pod ťarchou tragédie holokaustu a s presvedčením, že len vlastný štát dokáže Židom priniesť bezpečie, doviedli svetové veľmoci projekt vzniku štátu Izrael do konca.
Druhý augustový deň je na Slovensku Pamätným dňom rómskeho holokaustu, ktorý má, podobne ako holokaust Židov, dve základné roviny - morálnu a politickú. Prvú si postupne zvykáme vypĺňať uznaním a pripomínaním rómskych obetí, o politickej rovine, ktorá by nás nevyhnutne viedla k porovnaniu s osudom Židov po vojne a k vzniku štátu Izrael, sa mlčí. Je to očividne príliš divoká predstava.
Na odviazanie fantázie sa pritom stačí pozrieť na naše vlastné dejiny. Ešte na začiatku 20. storočia Slováci nesformulovali víziu vlastného štátu, no a napokon sme ich za jedno storočie mali aspoň päť.
