Aby nedošlo k nedorozumeniu. To, že pat je ako výsledok volieb najistejší, tu stálo v zmysle najbezpečnejší. (To síce vyplýva z textu, ale viete, čitateľská gramotnosť.) Nie v zmysle najpravdepodobnejší, o čo sa však dá tiež pokúsiť. Teda s alibistickou podmienkou, že stupňovanie kampane neprinesie paradigmatické sprehádzanie čísiel a pozícií.
Reálnejšie než pat – žiaľ - je, že po dvoch-troch týždňoch rituálnych tancov („červené čiary“) sa bude výrazne stupňovať tlak na akýsi posun, vývoj. Ktorého ovocím, povedzme začiatkom novembra, bude – neprekvapivé – objatie Smeru s Hlasom. A k nim sa pridajú tí dvaja z trojky Rodina, KDH, SNS, ktorí prelezú cez kvórum.
Preferenciou Fica je, samozrejme, Danko. Ak v Národnej rade však nebude, respektíve do väčšiny nebude esenesákov dosť, tak do tanca vstúpia Rodina i KDH. Totiž a samozrejme OĽANO, SaS, PS takému pokušeniu vystavení nebudú.
S dojemným argumentom, že Rodina a KDH musia priniesť túto obeť, lebo ak neprinesú, do vlády príde Republika. KDH ani Rodina sa nemôžu spoľahnúť, že Pellegriniho prísaha „ak so Smerom, tak bez Republiky“ je trvalo udržateľná.
Špeciálne Kollár obratom zabudne, že najmenej trikrát sa zaprisahal, že „nie so Smerom“. Fico sa v naznačenej konfigurácii – len aby ukázal, ako si ctí a váži Pellegriniho – aj môže uspokojiť s postom predsedu parlamentu.
