Keď sme minulý rok v Guatemale v jednom malom horskom mestečku chodili na hodiny španielčiny, bol to zaujímavý experiment. Zaplatili sme si tri hodiny španielčiny každý deň aspoň na týždeň, nech oprášime jazyk, ktorý už ako-tak zbežne ovládame.
Už si nepamätám, ako sa moja učiteľka volala, ale mala už vnúčatá, bola latinskoamericky nízka a mala dlhé nalakované nechty. Na jednej z hodín som sa po covide pýtala, aká je zaočkovanosť v krajine. Do školy sme totiž chodili okolo malej dedinskej nemocnice s očkovacím centrom. Pani mi veľmi sebavedomo a bez zaváhania odpovedala, že 85 percent.
Dôveruj, ale preveruj
Trochu mi to pripadalo čudné, ale hovorila som si, že možno tu mali nejakú naozaj dobrú kampaň. Prekvapene som uznanlivo zakývala hlavou a pokračovali sme ďalej v hraní Bananas, čo sú písmenká vo vrecku, z ktorých skladáte slová ako v Scrabble, len bez hracej plochy.
Po hodine som vytiahla mobil a pozrela sa, aká je skutočná zaočkovanosť Guatemaly. V čase, keď sme tam boli, bola zaočkovanosť populácie 35 percent. Dnes, po roku, sú na tom trochu lepšie, postúpili na 45 percent plnej zaočkovanosti.
Tento príbeh nerozprávam len tak. Cestujeme veľa a všade, kde sme, sa rozprávame s domácimi. Platí jedno novinárske pravidlo - ak vám niečo rozpráva taxikár alebo barman, treba to overovať. Na 99 percent je situácia horšia, ako vám domáci prezentujú.
Ľudia majú tendenciu hovoriť o svojej krajine lepšie. Povedia vám, kam sa všade pozrieť v ich krajine, kde je to nádherné. A občas sa vám stane, že tam docestujete a je to len obyčajné mestečko.
Ľudia po celom svete toto robia s hrdosťou. Všetci okrem Slovákov.
Nulová hrdosť na krajinu
Tí vám na počkanie povedia, čo všetko je u nás nanič, zlé, nefungujúce, absolútne si neuvedomujúc, že hoci naša krajina má problémy, má ich podstatne menej než zvyšok sveta.
Iste, porovnávať sa chceme s Nemeckom, ale netreba zabúdať aj na to, že väčšina krajín na svete nemá pitnú vodu v kohútiku ani plynofikovanú celú krajinu. Napríklad v Británii majú plesnivé domy a dosť nanič kúrenie.
A áno, predstavte si, aj v Británii sa čaká na pohotovosti. Dokonca aj v Nemecku. U nás, keď niekto čaká tri hodiny, má pocit, že nič nefunguje. Pritom zdravotníctvo nefunguje, lenže nie preto, že sa čaká na pohotovosti tri hodiny.
Zachádza to tak ďaleko, že vás ľudia nepošlú do Tatier, ale do Álp. Že namiesto toho, aby vám obyčajný človek vymenoval pekné miesta, kam človek na Slovensku môže ísť, pošle vás do Česka. Máme nulovú hrdosť na vlastnú krajinu a ja posledné roky neustále premýšľam, prečo to tak je?
Buď ako Vojtík
A teraz trochu odbehnem. Na festivale Pohoda som sa vybrala do stanu Teplárne na Tepláreň kabaret. Bolo to už neskoro v noci, ale highlight tohto večera mal byť aj Vojtík z Detvy, ktorý je Róm, je queer a hoci má len 19 rokov a maturoval, je prekvapivo vyzretý, vyspelý a bystrý chalan.
V rozhovore na rádiu FM Vojtech Klinec hovoril aj o tom, prečo nosí na vystúpeniach slovenskú vlajku. V rozhovoroch hovorí, že vlajka je často používaná ako znak, ktorý k ľuďom ako Vojtík nepatrí. A on naopak hovorí, že Slovensko je aj jeho krajina a vlajka je aj jeho vlajkou.
Aké jednoduché a aké múdre, hovorím si. A potom som sa pozrela na našu vlajku a uvedomila som si, že aj ja mám pocit, že nepatrí nám, ale skôr náckom.
A vôbec - toľko krásnych miest, čo máme na Slovensku, kam poslať turistov. Myslíte si, že obyčajný Mexičan vám povie: síce je v Oaxaca pekne, ale služby sú tam nanič a vlastne sa tam neoplatí ani chodiť? A pritom sú tu rozmlátené cesty, naozaj dosť zlé služby a je to pánu bohu za chrbtom. Ale sme tu, je tu krásne, a iste, mnoho vecí by tu mohlo byť podstatne lepších a funkčnejších.
Aj my sme boli v Spišskom Štvrtku, a museli sme ísť za farárom, aby sme si pozreli unikátnu gotickú dvojposchodovú kaplnku z polovice 15. storočia. Áno, pán asi veľmi ani nevedel, že je to unikát, a povedal nám, že máme prísť o mesiac.
Možno by sme mali dovzdelať aj kňazov, že ak majú vo svojej správe taký unikát, majú sa patrične k tomu aj správať. Ale to niekedy nabudúce. Do kaplnky sme sa dostali a bola taká unikátna, ako sa všade píše. Pošlem ľudí veľmi rada na Spiš aj do Kežmarku, aj do Spišskej Novej Vsi - hoci služby tam boli dosť zlé.
S hrdosťou ľuďom ukážem Bratislavu, Trnavu až po Bystricu a Štiavnicu. Ešte radšej ich vezmem do Košíc (mimochodom, 30. 8. máme v Košiciach predvolebnú debatu v Tabačke, srdečne vás všetkých pozývam).
My sme tu doma
A hoci uznávam, že slovenská vlajka nie je žiadny fantastický grafický počin, začnem si na ňu zvykať. Lebo ako kedysi kričievala belasá šlachta a extrémisti - my sme tu doma.
My sme tu doma, budeme tu doma, a je načase, aby sme si začali budovať vzťah k vlastnej kultúre, krajine a spoločnosti. A preboha, je načase prestať s tým bičovaním. Máme mnoho problémov, ale máme mnoho problémov, ktoré máme sami v rukách a sú pomerne jednoducho riešiteľné.
A v neposlednom rade - náš najväčší problém je, že sme agresívni, neslušní a extrémne neúctiví jeden k druhému. To napríklad v Mexiku, kde práve som, človek nezažije. Jazdíme tu po katastrofálnych cestách, každý deň vypadne na niekoľko hodín elektrina, nemáme pitnú vodu, všade je tu neporiadok a smeti, a sem-tam mi vlezie do izby šváb - ale ľudia sú tu k sebe extrémne milí.
Zdá sa to ako hlúposť, no je to absolútne kľúčové pre každodenný život - stretnúť usmiatych ľudí, ktorí sú k vám milí. To v žiadnych voľbách nevyriešime, to musí každý začať od seba.
Podcast týždňa: Tom Hanks
Opäť Ezra Klein show, ale nedá sa inak. Má totiž aj letné vydanie, kde sa rozpráva o Spojených štátoch amerických s hercom Tomom Hanksom. Ten vydal nedávno novú knihu, a s Ezrom Kleinom spolu vedú krásnu, pokojnú, rešpektujúcu a hlbokú konverzáciu o americkej spoločnosti.
Video týždňa: Vox fact-checkovaná debata
Extrémne zaujímavý formát sa rozhodol robiť Vox na YouTube už dávnejšie. Nazvali to fact-checked debate a v najnovšom videu si zvolili veľmi náročnú a často emotívnu debatu - o eutanázii. Do štúdia posadili dvoch rešpektovaných odborníkov - jedna je za eutanáziu (alebo MAID - Medical Assistance in Dying), druhý má veľké obavy, akým spôsobom sa v Kanade robí MAID.
Obaja dali tri hlavné argumenty, ktoré podporujú ich názor, a obaja veľmi zaujímavo debatujú o problémoch a obavách, ktoré sprevádzajú túto náročnú voľbu - keď sa niekto dobrovoľne rozhodne zomrieť.
Väčšina ľudí, ktorí podstúpia eutanáziu, sú smrteľné chorí pacienti. Ale je tam aj percento ľudí, ktorí takúto diagnózu nemajú. Navyše, po novom bude možné, aby MAID absolvovali aj ľudia s vážnymi psychiatrickými diagnózami.
Extrémne zaujímavá diskusia dvoch odborníkov v riadenej debate. S argumentmi, bez emócií, so štatistikami a faktmi. Možno po pozretí si videa skončíte ako ja - niekde v strede.
Hudobná bodka: Jessie Ware
Jessie Ware má nový album a je ideálny na leto 2023. Jemne erotické, veselé, letné a ľahké. Jej živá verzia Pearls pre BBC aj s celým orchestrom je kúzelná, o to viac, že hráči na nástrojoch majú na sebe všelijaké verzie perál.
Shake it til the pearls fall je letná hudobná bodka tento týždeň, na budúci týždeň budem v tomto čase v Mexico City, ale ten ďalší už vyjde newsletter aj v audioverzii, ako zvyčajne.
Toto bolo šesťdesiate šieste vydanie newslettra ZKH, píše. Ďakujem, že nás čítate.
P.S.: Keďže som do Mexika nevláčila mikrofón, newsletter tieto dva týždne nebude vychádzať v audioverzii, ale len v písanej. O dôvod viac, aby ste sa prihlásili na jeho odber.
