Udalosť týždňa
Tretie obvinenie Trumpa.
A bezpochyby najvážnejšie, keďže „sprisahanie proti americkej vláde“ (tak má znieť obvinenie) je nepomerne tuhšia káva než „držhubné“ modelke, aby mlčala o sexe s Trumpom. A vážnejšie ako „privatizácia“ dokumentov (aj) najvyššieho stupňa utajenia patriacich do archívu, ktoré ukrýval – po kúpeľniach, záchodoch a tak – na Floride na súkromnej adrese.
Je možné, že hlavná línia obrany – sloboda prejavu –, ktorú vytýčil nový advokát Trumpa, nebude stačiť. Keďže, aj keby bola pravda, že ktokoľvek, teda aj prezident, môže rozprávať, že voľby boli zmanipulované, aj keď preukázateľne vie, že to nie je pravda, tak niet takej slobody slova, do ktorej by sa ešte zmestili opakované telefonáty vysokému republikánskemu funkcionárovi, ktorý bol kdesi pri počítaní/kontrole hlasov, aby „našiel 11-tisíc hlasov“, čiže presne/približne toľko, koľko chýbalo, aby víťazom v predmetnom štáte nebol vyhlásený Biden, ale Trump.
Pod menej nepriaznivým uhlom než „sprisahanie proti americkej vláde“ sa javia politické presahy, o ktorých sa vie, že budú ďalekosiahle, ale už nie to, v čí prospech. Aj medzi „netrumpovskými“ politológmi je totiž veľmi rozšírený názor, že čím viac vláčenia Trumpa po súdoch a rôznych výboroch, tým presvedčivejšie bude hrať rolu martýra a obete sprisahania demokratov.
Udalosť II
Ukrajinské obilie.
Nepredĺženie dohody o zárukách na vývoz cez Čierne more je silné ruské apropo k petrohradskému summitu s tridsiatimi africkými lídrami, z ktorých niektorí sa s Putinom dobreže nevybozkávali.
Aj keby v Afrike, kam smeruje „gro“ ukrajinského exportu, nehrozili rovno hladomory – nedá sa vylúčiť –, tak poruchy v zásobovaní majú potenciál dať nový impulz africkej generalite na zamyslenie, či „neutralita“ (väčšiny) v ukrajinskej otázke je tá najsprávnejšia pozícia.
