Ešte to celkom neprepuklo, ale časom sa do popredia predvolebných tém dostane tá najkráľovskejšia zo všetkých: kto by s kým bol ochotný vládnuť, keby na to dostal príležitosť? Teda národná súťaž vo vylučovaní, v ktorej víťazí ten, kto vylúči úplne všetkých a nemusí sa obťažovať s vládnutím.
Napriek irónii treba uznať, že je to v nejakej miere užitočné. Keď chceme, aby občania ako zdroj moci vykonali informované rozhodnutie, mali by v prvom rade dostať informácie. Lenže všetky podstatné informácie v tomto smere už majú.
Aby sme si mohli nakresliť mapu nevyhnutných, preferovných a naopak nemysliteľných koalícií, netreba vycibrený politický inštinkt, schopnosť počuť trávu rásť ani dôvernými linkami posúvané zákulisné informácie. To dôležité totiž už zaznelo.
Akokoľvek môže hocikto nemať rád Igora Matoviča, vo veci povolebnej spolupráce sa naňho môže spoľahnúť a dôverovať mu, že z mnohých dôvodov nebude vládnuť vôbec s nikým.
