Voľby ústavných sudcov v Česku ušli pozornosti, ale zaujať by mali aspoň zberateľov česko-slovenských paradoxov, kuriozít a kontrastov. Procedúra, osoby a obsadenie obnažili azda najhlbšiu priepasť v politickej kultúre po tridsiatich rokoch.
Prezident Pavel, ktorý má nominačné právo (pre hlasovanie Senátu), zriadil na výber kandidátov odbornú komisiu z vysoko renomovaných právnikov. Jej odporúčania - dvakrát po troch – prezident plne rešpektoval, takže senátori hlasovali o kariérne a odborne takpovediac ťažkých váhach. Bývalý predseda Správneho súdu (Pavel ho následne vymenoval aj za predsedu ÚS), sudca medzinárodného trestného tribunálu, podpredsedovia všeobecných súdov, profesori/profesorky, vedúci/vedúce katedier práva.
O úroveň českého ústavného súdnictva sa po vypršaní mandátov Rychetského, ktorý bol predsedom dvadsať rokov, a ďalších ozaj netreba obávať.