Vždy, keď v akomkoľvek zariadení s ústavnou výchovou vypukne akýkoľvek škandál, možno smelo konštatovať, že pri ochrane detí a iných bezbranných osôb konštantne zlyháva štát. V trnavskom „decáku“ to len ťažko môže byť inak.
„Štátne“ dieťa je také, ktoré nevychovávajú vlastní rodičia, ale ustanovizeň, ktorej sa oddávna hovorilo detský domov, dnes oficiálne zvaný centrum pre deti a rodiny. Je to tak rozhodnutím štátu, teda nejakého konkrétneho súdu.
Prokurátorka zrušila duchovný program v trnavskom centre pre deti a rodiny Čítajte Neprítomnosťou rodičov pri výchove sa – veľmi správne – predpokladá, že zároveň bude chýbať ochranný val, ktorý je normálne okolo dieťaťa vybudovaný jeho rodičmi. A preto máme vo viacerých zákonoch naprojektovanú kontrolu ústavnej starostlivosti, ktorá však ako vždy ostáva na papieri a zrejme ako jediná potrebuje služby exorcistu, lebo ustavične trčí kdesi v pekle.
