Z vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa kľuje dvojnásobná trauma. Do stále otvorenej rany sype ďalšiu soľ distribúcia spravodlivosti pre objednávateľov. Totiž, vinná Zsuzsová a zároveň oslobodený Kočner je kandidát na najnezrozumiteľnejší verdikt slovenskej justície. A to už je čo povedať.
A zdôvodnenie tomu nasadzuje korunu. Doteraz to vyznievalo tak, že vrcholne protirečivý rozsudok stojí na (ultra)ortodoxnom výklade princípu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“. V zmysle, že nášmu senátu je aj pätnásť nepriamych dôkazov málo, my chceme vidieť dymiacu hlaveň.
S tým sa dá veľmi nesúhlasiť, ale rozum ešte nemusí úplne stáť. Avšak také dačo, že „s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou Kočner o príprave vraždy nevedel“ by už zložilo aj Przewalského koňa. Pričom súd považuje za jasný dôkaz toho výraz - neuveríte - „50 soon“ z Threemy.
Ani najortodoxnejší výklad zásady „v pochybnosti v prospech obžalovaného“ už veru nevysvetlí, ako k takmer stopercentnej istote o nevine dospel súd v situácii, keď odmena za nájomnú vraždu bola 50-tisíc eur.
