Autor je komentátor v. v.
Bolo by zjednodušovaním pripisovať predvolebnú bezútešnosť iba pozáručnej lojalite k Igorovi Matovičovi. Či iba jej dávať za vinu vzkriesenie Roberta Fica či Andreja Danka a rast Milana Uhríka.
Matovič a jemu verní neboli jediní, kto rozdúchal predvolebnú dezilúziu. Podiel na nej nesú strany bývalej koalície spoločne. Už to, že vydržali spolu dva a pol roka, bol s ohľadom na ich povahu a živelnosť fungovania zázrak.
Neporazila ich opozícia. Rozložili sa sami. Vydieračstvom, „hodnotovými“ vojnami, kultom obdivu k zvestovateľovi jedinej pravdy. Definitívnu ranu ich improvizáciám zasadilo vytváranie špinavých majorít s kotlebovskými odpadlíkmi, až sa z ústavnej väčšiny zdecimovali do obyčajnej a dielo dokonali menšinovou vládou s ad hoc koalíciami.
Nie mafii, ako sa očakávalo, ale „koalícii nádeje“ napokon táto facebooková atrapa vládnutia zlomila krk. Vzkriesila polomŕtvy Smer, Republiku prezliekla z uniforiem do oblekov a Dankovi vrátila kapitánske epolety.
Keď po prepísknutej adorácii Matoviča zostalo bojisko plné politických mŕtvol, zbehovia a zranení sa zaprisahali, že sa pre záchranu demokracie pospájajú. Zostali však na polceste.
