Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW
Od detstva som mal všetky predpoklady na povolanie námorníka. V prvom rade, námorníci sa nesprchovali. Bolo im, rovnako ako mne, jasné, že sprcha z človeka spláchne akúkoľvek charizmu, fluidum.
Nechuť k sprchovaniu mi zostala do dospelosti, čo sa nestretlo s porozumením u mojej manželky, najkrajšej zo všetkých. V kúpeľni som musel rafičiť rôzne dôkazy. Púšťal som sprchu, kropil vaňu aj dlážku, vlhčil uterák a hlasno som si pritom spieval. Napokon som musel tú dlážku utierať, aby som nevytopil susedov pod nami, pričom som sa tak spotil, že som sa musel osprchovať. Tak som ako námorník skončil a tým aj moje fluidum.
Ako sa také fluidum prejavuje? Námorník vojde do miestnosti a všetci, bez toho, aby sa obzreli, hneď vedia, o koho ide. Ale je možné aj to, že v tom nie je žiadne fluidum. Vedecká literatúra z oblasti neurobiológie vo mne v tomto smere vyvolala určité pochybnosti. Môže to byť aj v niečom omnoho prozaickejšom.
Je napríklad známe, že v nose, na čuchových neurónoch, máme viac ako štyristo typov receptorov, ktoré prenášajú signály do rôznych oblastí mozgu, aj do pamäte. To preto môže konkrétna vôňa alebo smrad oživiť presnú spomienku na nejakú osobu, námorníkov nevynímajúc.
Pachy sa môžu asociovať aj s príjemným zážitkom alebo miestom. Experimenty na laboratórnych myšiach ukázali, že dokonca aj celkom odlišné zápachy dokážu evokovať aktivitu v tej istej mozgovej oblasti. Zacítite lahodnú vôňu mora alebo štipľavý smrad dymu z táboráku a spomeniete si na to isté krásne leto 1998.
