Z drahého lieku pre malú pacientku s (inak) nevyliečiteľnou chorobou sa vykľúva veľká právna bitka.
Presne v duchu klišé, že kde je šesť právnikov, tam je sedemnásť právnych názorov, niet ani náznaku konsenzu. Teda rozhodoval správne okresný súd, ktorý platbu pacientke, ktorá nedostala výnimku, povolil, alebo odvolací súd, ktorý toto rozhodnutie zrušil.
Verdikt, či náklady, ktoré sú v prípade lieku Zolgensma dva milióny, bude znášať poisťovňa, výrobca, Národný ústav detských chorôb, nemocnica, či nedajbože rodičia, vynesie Ústavný súd.
VšZP za liek Editke nezaplatila. Urobí to nemocnica alebo výrobca Zolgensmy? Čítajte Podstata však nie je v práve. Aby komisie, čo rozhodujú o výnimkách, akú Editka nedostala, posielali na smrť menej ľudí - nula je nemožná, toľko zdrojov nemá žiadne zdravotníctvo na svete -, treba maličkosť: aktivovať (po 20 rokoch) zákon o úhradách z verejného postenia tak, aby väčší podiel na zdrojoch dostali neodvrátiteľné riziká.
A to na úkor banálnych zdravotných príhod, ktoré poisťovne uhrádzajú od buka do buka len preto, aby populistickí politici so socialistickou dierou v lebke mohli ohlupovať národ, že na Slovensku máme bezplatné zdravotníctvo.
