Od prvého výstrelu v Putinovej vojne bola sloboda pohybu cez Čierne more pre ukrajinské obilie jediná vec, na ktorej sa podarilo s Rusmi akosi dohodnúť. Aspoň to – po vzostupe až cez 500 dolárov sa cena na komoditných trhoch vrátila na „štandardných“ 300 – 350 za tonu.
Zároveň, čo je ešte dôležitejšie dobro, odberatelia v Afrike sa vyhli hladomorom.
Čo bolo, to bolo. Rusi sa zaťali, dohodu, ktorej platnosť vypršala v júli, odmietli predĺžiť, takže vyššie menované strašidlá opäť dvíhajú hlavy. Tieto bezprostredné hrozby zhusta pripomínajú globálne médiá, keďže sú ako stvorené na ďalšie stupňovanie geopolitického napätia.
Navyše, s blížiacimi sa eurovoľbami je v Európe čoraz frekventovanejšia (anti)migračná téma, ktorá, samozrejme, úzko súvisí s prípadným hladom v Afrike.
Ďalší a nám bližší dôsledok Putinovho „net“ si Západ zatiaľ nevšíma, ale mal by. Je to klin, ktorý zatarasenie čiernomorskej trasy vráža medzi Ukrajinu a jej najbližších (aj zemepisne) spojencov.
