Čitatelia a čitateľky s dlhšími bradami si spomenú, ako sme sa my, krivšé charaktery, pred desiatimi rokmi s úškrnom pozerali za Dunaj. Početné maďarské domácnosti si totiž prezieravo vzali hypotekárne úvery v nižšie úročených frankoch a potom sa rozhorčene čudovali, že im po páde forintu stúpli splátky.
Vďaka tomu dostal Viktor Orbán priestor, aby naplno vstúpil na scénu so svojou orbánomikou, v tomto prípade formou naoktrojovaného výmenného kurzu. Mohli sme si teda so smiechom ťukať na čelo a zlomyseľne odhadovať, kam to takto dobačujú. (Odhady sa potvrdili.)

Lenže pri pohľade na súčasnú slovenskú politickú scénu, ktorá chce rozkázať hypotekárnym úrokom, nás môže smiech prejsť. Je málo nebezpečnejších hier než zachraňovanie celých spoločenských vrstiev transfermi alebo ohýbaním pravidiel. Navyše, ak aj bol nejaký fiškálny priestor, zhodou okolností sa vyčerpal práve v čase, keď sa „prestalo kradnúť“.
Ibaže to paradoxne bude politikov ešte viac zvádzať na míňanie. Keď sa našli tri miliardy na toto, dve na hento a ďalšia na tamto, prečo by sa práve teraz nenašla ešte jedna-dve?!
Samozrejme, práve preto, že už teraz žijú Slováci nad svoje pomery. Iste, nenájdeme politika, ktorý by im to takto povedal, to by už dlho politikom nebol. Zostáva dúfať, že politici tie sľuby nemyslia vážne.