Ťažko niekomu vyčítať, keď pri pohľade na čerstvé čísla od NMS prepadne smútku až skepse.
Tak ako sme si minule počkali na potvrdenie pádu Hlasu, ani teraz nemôžeme s istotou tvrdiť, že Robert Fico s Andrejom Dankom sa vracajú k svojim starým číslam a rast PS posiela časť „demokratického“ pelotónu pod čiaru, ale vlastne je to príznačné.

Dnes by sme sa totiž nemali rozprávať o prieskumoch, ale o programových prioritách koalície, ktorá vzišla z májových volieb. Že sa to nedeje, je výsledok politickej grambľavosti, hlúposti, ofukov a podvodov, ktoré sa, čuduj sa svete, napospol zaštiťovali ochranou demokracie a záujmami „demokratického voliča“.
Hovoríme o urputnej snahe poprieť politicko-demokratickú nevyhnutnosť od straty väčšiny cez pád vlády po vypísanie volieb na absurdný septembrový termín. Racionálne sa dá pochopiť, o čo išlo Igorovi Matovičovi (rozvrat) či Eduardovi Hegerovi (funkciu), ibaže sa na tom z rôznych dôvodov podieľal celý veľký segment spoločnosti.
A tragédiou je, že tento seriál pokračuje.