Tento týždeň by ste si mali všimnúť niekoľko správ a nezabúdať na ne. Mohlo sa totiž stať, že vo víre dymových clôn a mašinérie, ktorá spustila hovnomety na plné obrátky (pardon my french), vám unikli. Nedať sa zmiasť nepodstatnými zástupnými témami, to bude hlavná úloha normálneho voliča v týchto voľbách.
Príbeh SkyTollu treba dookola opakovať
Premiér Ľudovít Ódor jasne vysvetlil, že zmluva so SkyTollom na diaľničné mýto je tunel ako svet. Pôvodná zmluva vznikla za vlády Smeru, toto predĺženie za protikorupčnej vlády Igora Matoviča. Ale ako to už býva, je to príliš komplikované na to, aby to dvíhalo zo stoličky masy. Podľa Ódora sa ukázalo, že predĺženie je také nevýhodné, že podáva trestné oznámenie.
Svojej úradníckej vláde, konkrétne ministrovi dopravy Pavlovi Lančaričovi zadal úlohu: chce znížiť to, čo platí Slovensko SkyTollu z 38 percent na 15 a v roku 2025 na jednocifernú úroveň. Inak, mať 38-percentnú maržu, to už musia hádam blednúť závisťou niektorí podnikatelia aj na Balkáne.
„Na prvý pohľad sa to javí ako mýto, ale je to obrovský tunel,“ povedal Ľudovít Ódor.
Krátko pred voľbami by to mohlo pomôcť voličom – zorientovať sa napríklad v tom, kto čo podpísal nevýhodne a kto ako vládol. Máme totiž tendenciu zabúdať a tak celkovo – minulosťou sa extra nezaoberať. A potom sa točíme dokolečka dokola.
Policajti sú vraj v strese, deti sa spravodlivosti nedočkali ani za 14 rokov
Druhá správa, ktorá stojí za zmienku, je pojednávanie v Košiciach. Po štrnástich rokoch sa vrátil na tento súd prípad rómskych chlapcov, ktorých policajti nútili fackať sa priamo na policajnej stanici, púšťali na nich psy bez košíkov a vyzliekali ich donaha. Boli takí nebojácni, že si to sami nakrútili na telefón. Z malých chlapcov sú dnes dospelí muži, ktorí sa ani za 14 rokov nedomohli spravodlivosti.
Prípad bol pomerne absurdný – senát totiž video, ktoré policajti sami nakrútili, nepripustil ako dôkaz. Lebo vraj videozáznam je získaný nezákonne. Síce na to máme už judikatúru a je to stokrát prekonaný mýtus, ale nech. A tak chlapci uspeli až na Ústavnom súde a prípad má znova na stole ten istý absurdný senát. Tak totiž náš systém funguje. Dúfajme len, že tentoraz senát rozhodne lepšie.
Čerešnička na torte je už hádam len výrok advokátov policajtov, že páni sa cítia opätovným otvorením prípadu traumatizovaní a majú z neho obrovský stres. Keď sa odbavovali na malých deťoch, vtedy boli hrdinovia, všakže.
Štrnásť rokov nemôže trvať spravodlivosť jasného prípadu, ktorý je na videu. Tak spravodlivosť nevyzerá. A kým sa celá dezinfoscéna venuje údajným ničím nepodloženým pochybeniam elitnej sudkyne, uchádzajú nám zásadné chyby sudcov, ktorých meno nikto na Slovensku nepozná.
Nedajte sa oklamať
Okrem týchto dvoch závažných tém horí pol planéty ničivými požiarmi, na Ukrajine stále zúri vojna a zomierajú nevinní ľudia, generálna prokuratúra udelila ďalší paragraf 363 Robertovi Kaliňákovi, kolabuje zdravotníctvo, rastie rezistencia proti antibiotikám – a takto by sme mohli ešte pokračovať.
Základ kritického myslenia a dobrých rozhodnutí je nedať sa zmiasť hlúposťami a sústrediť sa na podstatu. Máme opäť šancu to urobiť. 30. septembra každý rovnakým dielom. Môžete si vybrať, či sa necháte zmietať tlačovkami politických strán a ich statusmi, alebo či sa sústredíte na podstatné témy. Je to len na vás.
Podcast týždňa: Ako trúchliť a smútiť?
Jedno je isté – zažil alebo zažije to každý. Zomrie vám niekto blízky – čakane či nečakane. Je to jedno. Smútok je náročná emócia a trúchlenie ešte ťažšia. Zakazovať si ju? Ignorovať ju? Alebo jej nechať voľný priebeh? Ako vlastne kvalitne a normálne smútiť?
To sú všetko otázky, ktoré si kladie tím Kary Swisherovej v podcaste On. Ich blízka kolegyňa vo veľmi mladom veku a veľmi nečakane zomrela a oni smútia. Každý v tíme po svojom. Každý inak. A tak sa v mene spomienky na ich kolegyňu Blakeney Schickovú rozhodli nahrať podcast, kde viacerí z tímu dávajú otázky terapeutke Esther Perelovej.
Vznikla z toho veľmi osobná, hlboká, dojímavá aj smutná epizóda o tom, ako trúchliť a ako pomôcť niekomu v našom okolí, kto prišiel o blízkeho.
Playlist: Summer 2023
Video týždňa tentokrát vynechám a ponúknem vám môj letný playlist na Spotify. Sú to čriepky môjho leta a aj môjho cestovania. Zmes ľahkých veselších songov, s tými, ktoré som vyshazamovala v mexických baroch a kaviarňach. Nie je to žiadne náročné počúvanie, práve naopak – ideálne na zvyšné letné večery.
Osobná poznámka
Mám na záver jednu osobnú poznámku. Monika Tódová je mimoriadne kvalitná novinárka, od ktorej sa mnohokrát učím, a nebojím sa povedať, že po rokoch je aj moja kamarátka. Bez toho, aby som sa tu zbytočne rozpisovala (všetko podstatné nájdete tu aj tu), má moju podporu a je odporné, čomu tieto dni musí čeliť. Nie je žiadny zločinec ani človek s pošramotenou povesťou, na rozdiel od väčšiny, ktorá ju okydáva.
A stačí si pripomenúť, že kto vlastne priniesol toto bombastické odhalenie – človek, ktorého mal platiť Marian Kočner. Človek, ktorý vykrikoval vo videách výroky ako: „Treba [to] vykynožiť...prvých, čo vyčistíme odtiaľto, budú skorumpovaní novinári Tódová, Vagovič, Bárdy, Makarová, Valček, Petková... s tými sa vysporiadame ako prvými, s druhými mimovládnymi organizáciami, až potom začneme tu riadiť čistú politiku.“ Netreba na to doktorát z jadrovej fyziky, stačí si pozrieť, kto, čo a ako hovorí.
Hudobná bodka: Ben Böhmer
Tento týždeň končíme dovolenku v Mexiku a záver sme si dali spektakulárny. V balóne sme sa vznášali nad aztéckymi pyramídami v Teotihuacáne pri Mexiko City.
Naši blízki kamaráti idú cez víkend do Prahy na koncert Bena Böhmera, preto mi to pripomenulo jeho set z podobného letu balónom, aký sme absolvovali my, len v Turecku. Dajte si krásnu scenériu s jeho setom z Turecka, sľubujem, že vám to udrží ešte leto aspoň dva týždne.
Toto bolo šesťdesiate siedme vydanie newslettera ZKH píše. Ďakujem, že nás čítate.
