V dobrej viere, že budúca vláda z ich opatrení niečo použije, premiér a minister financií dávajú dokopy návrh konsolidačných opatrení. Diskrétne, keďže zvestovať národu, čo všetko ho čaká, by sa dalo čítať aj ako šírenie poplašnej správy. Na nevďačnú úlohu sa tak podujal panel expertov Denníka N.
Veľmi dobre. Akurát veľká škoda, že veci sa neujali v momente, keď Matovič vrhal atómové bomby, Krajniak bonusy a všetci dokopy trináste a ďalšie dôchodky.
O „helénskom smerovaní našich verejných financií“ ani o „výdavkovej strane, ktorá ďaleko uletela príjmovej strane“ a veľa podobnom nič nebolo počuť vtedy, keď sa blýskalo a hrmelo. Prinajlepšom znel tichý šepot, že „vláda, ktorá príde po voľbách, musí verejné financie konsolidovať“, ale aby bol počuť, muselo sa poriadne strihať ušami. (Prípadne inštalovať odpočúvanie v IPF a inde.) S varovaniami asi v zmysle – nežartujte, to sa nestane – sme si my laici museli vystačiť sami.
A teraz in medias res. Vie si niekto predstaviť vládu, ktorá po septembri „nebude zvyšovať výdavky v tých oblastiach, kde sa najviac plytvalo?“ Alebo vidíte jedného politika vo volebnej kampani, ktorý bude z vlády navrhovať „rušenie či redukovanie konkrétnych organizácií alebo politík“?
To naozaj myslí niekto vážne, že táto hendikepovaná nomenklatúra – Fico, Pellegrini, Kollár, Krajniak, Matovič – navrhne a presadí „zmrazenie rastu platov vo verejnej správe“? A predsa ďalej prihadzujú na burze nápadov. „Zrušiť dotácie, ktoré nemajú vhodne definované ciele.“ No tak toto schvália určite. Zariadia to Kollár a Karahuta.
