Asi nie je veľa banálnejších konštatovaní, než že emancipácia Milanov Uhríka a Mazureka od ĽSNS Mariana Kotlebu, nazvime si to „operácia Republika“, bola úspešná. Veď sa stačí pozrieť na ľubovoľný prieskum preferencií, v ktorom sa ĽSNS beznádejne zospodu díva na volebný prah, zatiaľ čo Republika ho pohodlne prekračuje.
Lenže hoci sú preferencie nevyhnutným kritériom úspechu tejto operácie, zďaleka nie sú dostatočným. Transformácia na Republiku ide totiž oveľa ďalej. Áno, ĽSNS už zohrala istú rolu pri skladaní tretej vlády Roberta Fica ako „hrádze proti extrémizmu“, ale Republika už môže ovplyvniť zloženie budúcej koalície priamo.
Bolo by prosté a pohodlné odbiť to mávnutím ruky, že Republika proste premaľovala fasádu, prevzala voličov ĽSNS a voilá! Ibaže to zďaleka nie je všetko, spomínaní Milanovia vykonali množstvo ďalšej práce na ceste ku skutočnej konzumácii plodov politického vplyvu.
