Autor je manažér zahraničných vzťahov
T. G. Masaryk – Vianočný prejav 1933: „Problém dneška není jen hospodářský a politický, nýbrž především mravní.“
Bitka o voliča na Slovensku je v plnom prúde. Strany sa predbiehajú v predvolebných sľuboch. Tvrdia, že jedine ony dokážu priniesť pre voliča to podstatné, no pritom podstatné problémy krajiny nedokážu uchopiť a už vôbec nie sú ochotné dodržiavať ani základné pravidlá demokratického a právneho štátu, čo ich prirodzene diskvalifikuje z verejného priestoru. No poďme po poriadku.
Predseda Národnej rady podvádzal pri diplomovej práci a takýto človek jednoducho nemôže reprezentovať štát budovaný na princípe „Pravda víťazí“. Odporuje to zdravému rozumu – teda všade v civilizovanom svete, len nie u nás. Napriek tomu si drží stále viac než päťpercentnú voličskú podporu.
Rovnako je to s Igorom Matovičom či bývalým ministrom školstva zo SaS, teda strany, ktorej predseda nevidí problém v tom, že si za verejné peniaze vozí dcéru do Dubaja a potom tam za „štátne“ dopije celý bar. Poslanci ani členovia zmienených strán nemajú s uvedenými prešľapmi najmenší problém a idú do volieb v podstate rovnakej zostave.
Inými slovami: stále ešte nedokážu postaviť morálku nad politiku a neboli doposiaľ schopní pochopiť, že jediným skutočným meradlom všetkého nášho konania – ak má byť mravné – je zodpovednosť.
Na dôvere v súčasný establišment nepridávajú, samozrejme, ani pozemkové obchody Andreja Kisku či zahmlievanie okolo koncipientskej praxe prezidentky Čaputovej.
V opačnom tábore to nevyzerá o nič lepšie. Diplomový podvodník a bývalý predseda parlamentu Andrej Danko nazýva svojím priateľom ministra zahraničia krajiny, ktorá vedie voči nášmu susedovi agresívnu vojnu a pácha vojnové zločiny.
Milan Majerský zasa vylučuje, že by KDH šlo do koalície so stranou, ktorá bude žiadať registrované partnerstvá. Sú mu teda ukradnuté nielen demokratické princípy ako rovnaká vážnosť všetkých občanov v očiach zákona, ale aj tie kresťanské.
Veď práve podľa Kristovho učenia treba venovať pozornosť a lásku v prvom rade tým, ktorí sú vytláčaní na okraj spoločnosti. Zrejme nebude náhoda, že za ústavnú ochranu manželstva zdvihli ruky práve strany, ktoré „ofúkla“ totalitná ideológia – hnedá či červená.
