Autor je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Pred päťdesiatimi piatimi rokmi svet v priamom prenose sledoval mohutnú vojenskú akciu „obranného“ paktu známeho ako Varšavská zmluva. Lenže jej vojská sa nedali na pochod, aby bránili jedného zo spojencov, ktorého by napadol niektorý z „agresívnych západných štátov“.
Naopak. Armády piatich štátov Varšavskej zmluvy sa vydali na okupáciu jedného z jej zakladajúcich členov – Československa. Zbabelo a zákerne, zo zálohy a v noci, pod falošnou zámienkou o akejsi bratskej pomoci.
Nevidia pustošivý akt násilia
Naše mamy a otcovia boli tridsať rokov po Mníchove opäť svedkami toho, že do ich vlasti podlo vtrhli okupanti. Znova zabíjali, ničili a šírili hrôzu.
Kým u nás je okupácia z roku 1968 napriek snahám mnohých apologétov vnímaná ako jednoznačne negatívna udalosť, v Rusku, ktorého vtedajší režim bol strojcom a vinníkom týchto udalostí, vládne dodnes odlišná situácia.
Údaje máme síce spred piatich rokov, no ide o stále alarmujúce čísla. Tretina opýtaných vtedy tvrdila, že Sovietsky zväz konal správne. Bez ohľadu na mŕtvych v uliciach či dokaličených v nemocniciach.
Pripomenulo mi to aj „dokument“ z dielne ruskej štátnej televízie, v ktorom veteráni okupácie spomínajú na udalosti z augusta 1968. Jeden hovorí o záhadnej streľbe z guľometov z pražských striech, ďalší o hroziacom vpáde NATO alebo o tajných skladoch. A takto by sa dalo pokračovať.
Nikto z nich nevidel pustošivý akt násilia, ktorý mal za cieľ zadusiť nádeje spoločnosti na demokratické zmeny. Pritom niet pochýb, že išlo predovšetkým o snahu zachovať sféry vplyvu a mocenské záujmy Kremľa. Okupanti za sebou zanechali desiatky mŕtvych, priniesli hrôzu a diktát vrátane cenzúry či obmedzovania ľudských práv, čím zmarili túžby miliónov ľudí po slobodnejšom živote.
Krivému výkladu udalostí z augusta 1968 dodnes úprimne verí nejeden Rus. Je to dôkaz, aký zhubný vplyv má na obyvateľstvo propaganda dookola servírujúca vlastnú, v skutočnosti vymyslenú „pravdu“.
