Autorka je režisérka
Cítim, ako nado mnou rastú kvety, napísal dvadsaťštyriročný poet John Keats na rukopis svojej najlepšej básne a presne túto istú vetu si o stopäťdesiat rokov neskôr požičal rovnako starý Karel Kryl, keď začal písať svoje piesne.
Tie, čo ho prežijú, tie, ktorými nás bude v osemdesiatych rokoch kompromitovať môj dedko, neposlúchnuc babku, že Slobodnú Európu nemá počúvať v letnej kuchyni.
Celé leto som bývala u nich na dedinskom dvore, vždy v júli a auguste, a babka z času na čas nezabudla vyvrátiť oči a lamentovať: „Trafí si volade pustiť hubu na špacír.“ Tým myslela mňa, ale bála sa zbytočne. Nikomu by som nemohla nič prezradiť, pretože o Slobodnej Európe som nevedela zhola nič, ani o Krylovi, ani o tom, prečo učitelia v našej rodine nesmú chodiť do kostola.
To som mimochodom považovala za jednu z hlavných výhod pedagogických pracovníkov a moja štátnica z pedagogiky má možno svoj pôvod práve v okamihoch utrpenia nad násilne prerušenou Včielkou Majou.
Nevedela som nič ani o tom, že som sa narodila a vyrastala v krajine obsadenej cudzím vojskom.
