Netreba sa na nikoho hnevať, že hľadá paralely medzi augustom 1968 a februárom 2022. V najjadrovatejšom jadre naozaj v oboch prípadoch išlo o prejav imperialistických záujmov štátneho útvaru s centrom v Moskve, či už to bol Sovietsky zväz, alebo jeho najväčší dedič v podobe Ruskej federácie.
Podstatné sú však aj odlišnosti. Augustová invázia sa uskutočnila z vôle najvyššieho politického a vojenského vedenia, nie občanov. Z ich vôle sa totiž v Sovietskom zväze nedialo nič podstatné, boľševické zriadenie im bolo nanútené hrubou silou a oni boli jeho najväčšími obeťami.
Niežeby sa sovietski občania proti invázii masovo búrili, ale v moskovských, kyjevských ani minských kuchyniach netiekli potoky vodky, ktorou by si pripíjali pri správach o obetiach a pokorení československého ľudu, ktoré potvrdilo panstvo Moskvy. Nedochovali sa ani správy o spontánnych výzvach Leonidovi Brežnevovi na rozpútanie jadrového inferna.
Keď však Československo vymeníme za Ukrajinu, ZSSR za Rusko a Brežneva za Vladimira Putina, je to už inak.
