Za normálnych okolností by (avizované) odvolanie obvineného riaditeľa tajnej služby bola samozrejmá, takmer až zbytočná správa. Teda, pokiaľ možno stíhanie riaditeľa tajnej služby považovať za normálne.
Váhu tej informácii dáva fakt, že prezidentka a premiér Michala Aláča z SIS neodvolali hneď po vznesení obvinenia, ako by kázali rozum a dobré mravy.

Pre istotu povedzme, že to nie je v nijakom rozpore s prezumpciou neviny, riadiť tajnú službu nie je občianske právo a aj po odvolaní bude Aláč úplne slobodný, len sa zaradí medzi ostatných 5 449 269 občanov, ktorí tiež nešéfujú SIS.
Samozrejme, že obvyklí podozriví budú jačať, že to je dôkaz o prevrate, ale na to sa nemôže prihliadať, rovnako ako napríklad policajti nemajú pri vymáhaní zákonnosti čo prihliadať na termín volieb.
Skôr je čudné, že Aláč bol vo funkcii aj po odchode Eduarda Hegera. Robertovi Ficovi totiž pripomenieme, že trikrát nastupoval do premiérskej funkcie a z toho trikrát jeho vlády vymenili riaditeľa SIS. To bol tiež prevrat?