Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW
Septembrové parlamentné voľby sú za dverami. Je čas hodnotiť, analyzovať a tak.
Keďže sa v auguste začína včelí rok, zastavme sa najprv pri včelách medonosných.
Je známa vec, že včely sú schopné ukázať si navzájom cestu k nektáru. Za objasnenie spôsobu tejto komunikácie získal etológ Karl von Frisch v roku 1973 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Spolu s ním ju dostali Nikolaas Tinbergen a Konrad Lorenz, tiež vedci skúmajúci správanie živočíchov.
Ako sa včely dorozumievajú? Tancom.
Včely robotnice, ktoré práve prileteli z lúky, robia slučky v tvare osmičiek a vrtia zadočkami. Na rozdiel od twistu, ktorý slúži ľuďom iba na zábavu, je tanec (ang. waggle dance) pre včely životne dôležitý. Dokážu si takto oznámiť, ako ďaleko a ktorým smerom rastú tie najsladšie kvietky. Záleží na dĺžke vrtenia a smere krôčikov.
Včely dokážu takto tancovať pohodlne na plošinke pred úľom, vtedy je dôležitá poloha slnka, ale aj v úplnej tme vnútri úľa, kde sú natlačené telo na telo ako na diskotéke. Vtedy sa orientujú podľa okrajov komôrok. Schopnosť tancovať je u nich vrodená ako spev u vtákov, alebo ako je u človeka vrodený dar reči.
Včelí tanec vedcov neprestáva fascinovať. V tomto roku napríklad čínsko-americká skupina vedcov vo svojom článku popísala, že tak ako sa ľudia učia rozprávať, tak sa včely učia tancovať.
