Autor je režisér.
Žijeme v strachu. Žijem v strachu. Prečo? Pretože sa bojím toho, že sa sklamem vo svojich krajanoch. Vždy sme sa totiž v dôležitých momentoch vedeli spojiť a v kritických chvíľach zabrániť tomu, aby sme sa prepadli na úplné dno demokratických hodnôt. A teraz pred voľbami mám veľký strach. Strach z toho, že strach ovládne myslenie ľudí.
Strach je emócia, reakcia na hroziace nebezpečenstvo.
Strach motivuje vyhnúť sa nebezpečenstvu, prípadne pred ním utiecť. Kde to nie je možné, tam sa často strach mení na agresiu. Strach ako emócia je veľmi ľahko prenosný.
Strach podporuje sugestibilitu. Vystrašeného človeka veľmi ľahko oklamú jeho zmysly, takže verí, že vidí alebo počuje niečo strašidelné.
V politickom boji sa strach využíva na manipulovanie voličmi. Toľko Wikipedia.
Keď sa ľudia boja, sú jednoduchšie ovládateľní. Zo strachu veria na zázrak, že ten, kto na zdroj strachu upozorňuje, má aj riešenie. Že je spasiteľ, ktorého treba počúvať a nasledovať. A je úplne jedno, aké zvrátené myšlienky propaguje.
Ak chcem vyvolať v ľuďoch strach, musím ponúknuť to, „čoho“ sa majú báť. Vytvoriť nepriateľa. Je to tá najprimitívnejšia taktika, ktorú u nás využívajú politici, čo majú strach z toho, že nebudú vládnuť a môžu skončiť za svoju predchádzajúcu činnosť za mrežami.
Nájsť nepriateľa a neustále naňho útočiť je taktika, ktorú používali nielen fašisti, využívajú ju všetky diktatúrou zaváňajúce režimy. Ak nemáte nepriateľa, vytvorte si ho. Homosexuáli, transsexuáli, liberáli, Rómovia, sorošovci, Židia... Je toho veľa na výber.
