Autorka je herečka
Évike – začujem svoje meno. Lebo takto ma oslovujú doma, vo Fiľakove. Vykloním sa z kuchynského okna a vidím ruku pani susedy, ako sa naťahuje. Podáva mi tanier plný niečoho. Utekám dole a už z diaľky cítim vôňu vyprážaného patizónu.
Teta Rózsika pravidelne strká svoju ruku cez plot, aby mi niečo podala. Niekedy zas prebehnem k nej, aby som jej ponúkla práve upečenú jaternicu, čerešňový koláč či haruľu alebo, ako sa u nás vo Fiľakove nazýva, točni.
Potom sú tam susedy, Ági a Marika néni a tiež sused Laci bácsi. Tiež sa vždy podelia o plody svojej kuchyne, a tak sa u nás zbiehali rôzne chute a vône zo všetkých svetových strán.
Takto sme si žili vo Fiľakove my susedia, ktorí sme nachádzali radosť v delení sa o všetko dobré. Narodila som sa do tejto veľkorysej a darujúcej atmosféry, kde to, že sme sa navzájom vnímali a podelili sa o svoje „zisky“ so susedmi, s našou komunitou, bola základná forma existencie.
