Autor je hovorca iniciatívy Ide nám o život
Svet sa mení, Slovensko však plynie vlastným tempom. Podľa našich zvyklostí.
Deň detí a milé básničky, pamätné dni obce s jarmokom, futbalové zápasy na miestnom ihrisku, pochovávanie basy...
Rok s rokom sa prepletá na rodinných oslavách, kde sa s nostalgiou spomína na veselé historky z mladosti a do toho sa zatancuje aj na nejaké tie moderné, napríklad niečo od ABBY.
Na novoty sa reaguje skôr so skepsou. Dnes vraj tá hudba už nie je to, čo bývala. Ani poriadne texty už nie sú.
S podozrievavosťou ako štítom sa pričasto otáča chrbtom, keď sa zjaví ktosi neznámy či iný. Radšej sa každý rok družne oslavujú Vianoce, aj keď namiesto milosrdenstva zostalo často už len čakanie na zázrak s tromi orieškami a dusno pri večeri. Nič sa však nedá robiť, úlohy boli jasne rozdané, zvyky treba dodržať.
Ako gej som cítil, že akosi neviem nájsť miesto pri stavaní mája a na svadobných veseliciach. Jednoducho sa so mnou nerátalo. Bol som chyba v systéme, omyl.
