Autor je sociológ
Slovensko od roku 1992 cyklicky prechádzalo obdobiami porušovania i obnovovania liberálnodemokratického režimu. Mesiac pred voľbami sa politická mapa prekreslila; ak sa to nezmení, ocitneme sa opäť raz v zostupnej línii.
Niektoré podobnosti bijú do očí. Keby sme museli ísť do predčasných volieb, „prevalcujeme to všetko!“ burcoval Vladimír Mečiar pred tridsiatimi rokmi. „Boha, my ich vyženieme, keď všetci zaberieme, tak 30. septembra po nich nezostane mastný fľak,“ sľubuje dnes Robert Fico.
Obaja brojili proti hlave štátu – proti „starému chujovi“ Michalovi Kováčovi i proti „potkanovi“ Zuzane Čaputovej. Keď sa po krátkej epizóde kabinetu Jozefa Moravčíka Mečiar vrátil k moci, v noci z 3. na 4. novembra 1994 rozpútal „noc dlhých nožov“. Úplne odstavil opozíciu, z významných štátnych funkcií odvolal takmer 40 ľudí.
A po pomste túžiaci Robert Fico už chystá dvojtýždňové moratórium pre médiá, aby sa budúce koaličné strany mohli dohodnúť, akú podobu bude mať „obnovenie poriadku“ v jeho réžii.
Pochmúrne predpovede zaraďujúce črtajúci sa režim vedľa Maďarska či Poľska sa však nemusia celkom naplniť. Spomeňme aspoň niektoré okolnosti, ktoré tomu budú brániť.
