Autor je prekladateľ a publicista
Doteraz platilo nasledovné: naši fašisti sa síce tvária, že už nie sú fašisti, ale my veľmi dobre vieme, že v skutočnosti ešte stále fašistami sú, len v oblekoch, takže sa im v lepšom prípade smejeme.
Teraz sme však zistili, že Uhrík bol v mládežníckej organizácii SDKÚ a Suja kandidoval za Stranu zelených a Most-Híd.
To znamená, že buď klamú teraz a ani poriadnymi fašistami nikdy neboli (takže sa im smejeme), alebo, naopak, klamali vtedy a v skutočnosti boli poriadnymi fašistami úplne vždy (takže sa im smejeme).
V každom prípade sa im smejeme, čo je aj pomerne správne, lebo čo iné sa dá so skutočnými aj fejkovými fašistami robiť, všakže.
Akurát je to pomerne jedno. Dôležité je to, aký príbeh si o tom povedia ich voliči. A pravdepodobne to bude rovnaký príbeh, ako si hovoríme my.
Šokujúce odhalenie
Ešte raz, aby sme to mali všetko pohromade: Milan Uhrík zhruba dva roky nejakým spôsobom pôsobil v mládežníckej organizácii SDKÚ. V tom čase som mal prednášku na jednej ich akcii a možno sme sa tam aj stretli; to by bolo vskutku roztomilé.
Z jeho strany to však bola len obyčajná mladícka nerozvážnosť, zhruba ako keď Miňo Mazurek hádzal dlažobné kocky a vyjadroval svoje sexuálne preferencie ohľadne náboženských postáv. Potom totiž Milan Uhrík prezrel alebo len zmenil názor a rozhodol sa, že viac ako s SDKÚ súznie s Kotlebom.
To isté platí aj o poslancovi Miroslavovi Sujovi, ktorý predtým, ako začal pripomínať ľudský brizolit, kandidoval za multietnický Most-Híd a antirastistickú a environmentálnu Stranu zelených.
Keď to vyšlo najavo, Kotleba, ktorý úspešne odhalil všetky sprisahania od Sorosa až po eurové bankovky, nahral video. Hoci o všetkých sprisahaniach vie úplne všetko, tak o tomto netušil vôbec nič a celé roky si na prsiach choval hada. Aj keď Uhrík hovorí, že o tom Kotleba, naopak, vedel. Aj keď Beluský hovorí, že nevedel.
A pridala sa aj Romana Tabak – momentálne v Slovenskej národnej strane –, ktorá si vydýchla: voliči Republiky našťastie ešte pred voľbami zistili, že Uhrík je Sorosov agent, a tak môžu s pokojným srdcom voliť SNS.
Hle, jak se perou, povedal by možno Karel Kryl, keby ešte žil.
A čo presne je kognitívna disonancia?
Je to vtipné. Naozaj je to celé mimoriadne vtipné.
Možno je Uhrík len obyčajný prospechár, ktorému jednoducho ide o to, aby bol v politike, a ak bude taká možnosť, tak aj pri moci. Alebo bol vždy mierne líznutý rasizmom – na to máme aj dôkazy – a u Kotlebu len našiel skutočný duchovný domov. A možno len zmenil názor. Mladícka nerozvážnosť a tak podobne.
Ostatne, ľudia menia názory bežne; veď aj s týmto odhalením prišiel Jaroslav Naď, ktorý bol na samom počiatku členom Smeru.
