Treba čestne uznať, že pôsobenie Milana Uhríka u mládežníkov SDKÚ a kandidatúra Miroslava Suju v zelených a oranžových farbách sú trochu úsmevnou záležitosťou. Naozaj by bolo ťažké, ak vôbec možné, nájsť rozdielnejšie politické domovy, ako sú ich bývalé a terajšie pôsobiská. Preto je v poriadku, keď sú s tým konfrontovaní.
Na druhej strane nie je dôvod, aby sa nám od rehotu natriasali brušiská ako bývalému ministrovi obrany. Autentická názorová zmena, ale aj pragmatická revízia zafarbenia sú normálnou súčasťou občianskeho a politického bytia a je žiaduce, aby boli možné bez vysokých reputačných nákladov.
Suja bol v predsedníctve Strany zelených. Strana v tom čase bojovala za ochranárov Čítajte Nie je náročné nájsť množstvo prípadov, keď ľudia, ktorí prešli podobnými zmenami, pre Slovensko vykonali aj niečo dobré. Napríklad spomínaného Jaroslava Naďa nediskvalifikovalo členstvo Smere, vďaka čomu popri spolužití s Igorom Matovičom vykonal pre armádu aj mnoho osožného. Za čo mu patrí normálna vďaka.
Alebo si vezmime život a dielo Ivana Šimka, podľa ktorého by mohol byť pomenovaný aj nejaký typ okrúhlej politickej trajektórie alebo vesmírneho úkazu, povedzme „Veľký Šimkov oblúk“.
