Napriek všeobecnému presvedčeniu, že všetko, čo sa v Rusku odohrá, podlieha rozhodnutiu prezidenta Vladimira Putina, práce kremlológov, respektíve historikov s prístupom k zdrojom v Kremli ukazujú trochu odlišný obraz.
Mnoho vecí sa udeje preto, lebo si aktéri myslia, že to „cár“ chce. Respektíve chcú „potešiť cára“. Spomeňme dve zo známejších udalostí.
Mŕtvi „opolčenci“ aj Boris Nemcov
Všeobecné povedomie je, že za proruskými „povstaniami“ na východnej Ukrajine v roku 2014 bol Kremeľ. Lenže neexistujú nijaké dôkazy, že by sa po obsadení Krymu vo februári a marci 2014 na východnej Ukrajine hneď angažoval ruský štát.
Putin podľa všetkého zvolil vyčkávaciu stratégiu a „opolčenci“ boli organizovaní pološtátnymi a neštátnymi aktérmi - pravdepodobne aj časťou tajných služieb, celkom určite však oligarchami a súkromnými vojenskými spoločnosťami, ako sú wagnerovci, Slaviansky korps, rôznymi „kozáckymi“ formáciami a dobrodruhmi ako Strelkov (Girkin).
Jasné a nesporné dôkazy o nasadení ruských ozbrojených síl existujú až od augusta 2014, teda po tom, čo ukrajinská armáda začala „protiteroristickú operáciu“ a úspešne začala „opolčencov“ vytláčať.
Putin nereagoval aktívne, ale až reaktívne. A „hasil“ situáciu spôsobenú spomínanými aktérmi.
Pre zaujímavosť uveďme, že všetci významní „opolčenskí“ velitelia boli neskôr zabití pri sérii atentátov. Oficiálne boli obviňovaní samozrejme Ukrajinci, ale málokto pochybuje, že za tým bola ruská GRU.
S vraždou opozičného politika Borisa Nemcova v roku 2015 je tiež často spájaný Putin. Zdroje však naznačujú, že ju naplánoval a zrealizoval čečenský vodca Ramzan Kadyrov - bez vedomia Putina. A toho to, naopak, nahnevalo.
