Autor je teológ a spisovateľ
Prejdeš cez Žilinu, spleť nepochopiteľných mimoúrovňových križovatiek, zmes starých bilbordov a hrdzavých zvodidiel, smerom pod Strečno, kde sa občas niekto zastaví v motoreste pod hradom, ale väčšina chce zmiznúť a nemyslieť na to, že idú touto trasou tisíci raz, že tisíc ráz v správach počuli o diaľničnom tuneli, ktorý sa vinie kdesi v kopci nad hlavami vodičov.
Tunel, ktorý začali stavať, keď si chodieval na školské lyžiarske zájazdy, a ešte stále ho akože stavajú. Popri ňom a za Váhom za ten čas postavili nové domy, narodili sa v nich dve generácie a tunel stále stavajú...
Tí, ktorí videli začiatok výstavby v dospelom veku, dnes tušia, že sa ho nedožijú, neuvidia cestu cez najdlhší teleskop politickej neschopnosti, akú táto krajina kedy predviedla.
Tabule s časom odovzdania sa menia, firmy sa menia, ministri sa menia, počasie sa mení, tunel stále stavajú, premýšľaš, či tam v skutočnosti nie je už dávno otvorené obetné miesto, svätyňa určená pre stavbárov, pamätník závisti všetkým tunelom sveta, ktoré všade inde za ten čas dokončili.
Nedá sa povedať, čo vlastne urobili
Ale u nás sa so všetkým iba začína, všetko iba zahajujeme a odhaľujeme a poklopkáme a porýľujeme a prestrihneme a ideme ďalej, otvárať a odštartovať, potriasť rukou a zaželať, nech tunel, trať, vlak, čokoľvek, raz slúži.
Ale všetci vieme, že neslúži a nikto nevie, kedy bude slúžiť, pretože nás postihla vlastná historická špirála neschopnosti a tá sa naplno ukázala v súčasnej generácii politikov.
