Tok času sa zrýchľuje natoľko, že už nám to komplikuje pomenúvanie politických javov. Keď cez leto slovenskou verejnou debatou hýbal medveď hnedý, všelikto povedal, že medveď je nový migrant. V preklade, že ide o politicky vďačnú, ale imaginárnu hrozbu, na ktorú najlepšou reakciou bude výsmech vyľakaným občanom, akí sú sprostí.

Lenže čo teraz, keď sa nám migračná téma vrátila? Máme povedať, že migrant je nový medveď? Vlastne aj môžeme a tentoraz bude tá paralela oveľa presnejšia. Pretože tak ako medvedia, aj migračná otázka má okrem imaginárnej aj reálnu časť – z čoho gymnazista vyrozumie, že ide o otázku komplexnú.
(Pre istotu pre zlomyseľné alebo, naopak, citlivejšie čitateľky a čitateľov: hovoríme o politickej debate, inak je migrant v prvom rade človek a je jedno, či hovoríme o slovenskom ekonomickom migrantovi v Londýne, alebo sýrskom utečencovi vo Veľkom Krtíši.)
Politizácia medveďa sa môže zdať smiešna, ale keď občania preňho znášajú náklady v podobe strachu alebo hmatateľných škôd, tak sa bude hľadať politické riešenie, ktoré sa vám nebude páčiť. V prípade príchodu veľkého množstva cudzincov je to ešte nástojčivejšie.