Ak preskočíme politicky nekorektnú poznámku k významu porovnávania volebných dokumentov, porozumieme veľmi dobre zdanlivému paradoxu: prečo oba okraje politiky ovládlo veľké sklamanie z volebného programu PS.
Progresívnu i konzervatívnu verejnosť – jedna k jednej – totiž znepokojuje, rozčarúva až poburuje skutočnosť, že tzv. kultúrno-etické otázky sa nezmestili medzi priority PS prvého ani druhého sledu.
Ako sa s upozadením hodnôt rovnosti, nediskriminácie a pod. vyrovná pokroková časť národa, nie je jasné.
Ak však Šimečka neklame, že „urobí všetko, aby Fico nevládol“, tak všetko znamená všetko až natoľko, že aj najľavejšej ľavici musí byť zrejmé, že počas tvorby neficovskej alternatívy nikto, teda ani PS, nemôže klásť vlastné červené čiary. (Keby ste stretli Majerského alebo Sulíka, tak im to povedzte.)
Šimečka politizuje v tejto realite – a inú nemáme – racionálne a správne. Keby tí najprogresívnejší predsa len mali vyššie očakávania, tak vyhráva táto otázka: pre LGBT a spol. bude „žiteľnejšia“ koalícia pod vedením Fica alebo, naopak, „ficofree“ alternatíva? Trebárs aj s – horribile dictu – KDH.
